tranzit.cz/

Výstavný projekt skúma prehliadané súvislosti medzi kultúrnou a politickou renesanciou v šesťdesiatych rokoch v Československu a projektom dekolonizácie. Dočasný pobyt študentov z krajín tretieho sveta v Československu slúži ako rámec k prehodnoteniu udalostí kľúčových pre našu kultúrnu identitu.


Výstava predstavuje filmy, plagáty a fotografie Afričanov a Ázijcov, ktorí študovali v Československu v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch, ako obrazy internacionalizmu a kultúrnej výmeny. Vykresľuje aj portrét československého umenia, konkrétne Československej novej vlny, ktorú ovplyvnila prítomnosťou študentov z krajín tretieho sveta. Zároveň je možné povedať, že kultúrna avantgarda šesťdesiatych rokov v Československu mala vplyv na prístup týchto študentov k umeniu a kultúre a zohrala tak rolu v kultúrnej emancipácii krajín s koloniálnou minulosťou. Československá nová vlna sa prvý krát objavuje v kontexte diela významných filmárov z tretieho sveta, ktorí študovali na pražskej FAMU, ako Nabil Maleh zo Sýrie, Mohammed Lakhdar-Hamina z Alžírska, Karimi Nosratollah z Iránu, ale aj tých, ktorých osudy po návrate domov ostávajú neznáme.


Obrazy dopĺňajú archívne dokumenty, ako napríklad noviny Fórum, ktoré v rokoch 1968-1969 vydávala Univerzita 17. novembra, vysoká škola zriadená pre študentov z krajín tretieho sveta v Československu. Fórum fungovalo ako platforma pre študentov, kam mohli prvý krát otvorene písať o svojich nezriedka problematických skúsenostiach z pobytu v Československu, reflektovať svoje štúdiá a svoje zážitky s miestnymi zvykmi a ľuďmi. Rasizmus a xenofóbia predstavovali do tej doby v socialistickej spoločnosti tabu a v oficiálnych médiach o nich nenájdeme zmienku. Archívne dokumenty Univerzity 17. novembra však vypovedajú o diskriminácii, neporozumení a dokonca aj o fyzickom násilí. Československo ponúkalo štipendiá krajinám tretieho sveta zo solidarity s antikoloniálnymi hnutiami (i keď mocenský zápas v rámci Studenej vojny tiež hral svoju rolu). Obyvatelia Československa ale neboli dostatočne informovaní o tom, prečo boli títo študenti do Československa pozvaní a mali preto pomerne skreslenú predstavu o ich kultúrnom pozadí.


Návštevníci majú možnosť zoznámiť sa s politickým a kultúrnym hnutím v Československu očami študentov z krajín tretieho sveta aj preto, že niektorí z nich boli priamymi účastníkmi vtedajších udalostí. Výstava kladie dôraz na skutočnosť, že úsilie Pražskej jari dosiahnuť demokratický komunizmus a demokratickú kultúru bolo aj pokusom vyrovnať sa s existujúcim vytesňovaním rasizmu a problémov vyvstávajúcich z koexistencie radikálne odlišných kultúr. Bolo to práve počas Pražskej jari, kedy sa o týchto otázkach prvý krát otvorene diskutovalo.


Aj v duchu tejto tradície sa projekt snaží aktualizovať, sprítomniť, neľahkú interakciu s kultúrnou inakosťou. I keď výstava vychádza z dlhodobého výskumu, nejde o historiografickú výstavu. Radi by sme o nej uvažovali ako o umelecko-kurátorskom projekte, ako o politickom návrhu chápať tieto prepojenia a výmeny ako dôležité dedičstvo.